Na drôte sedí 5 holubov. Traja sa rozhodli odletieť. Koľko ich zostalo sedieť na drôte? Toto je známa etikoterapeutická hádanka.

Hypoteticky, keby som bola holub a len sa staticky rozhodujem, čo urobím a nevystriem pritom krídla, tak zotrvávam na mieste doposiaľ. Pointa tejto hádanky tkvie v tom, že tí, ktorí sa nerozhodovali, sú na tom mentálne lepšie, ako tí traja, ktorí sa rozhodovali. A to preto, lebo neboli zaťažení tým večným… mala by som, či musím.

Tento rozhovor vznikol ako reakcia na mnoho podnetov a múdrych vhľadov, ktoré odzneli pri našich rozhovoroch s mojou priateľkou, jednou z najznámejších etikoterapeutiek Beou Hlohovskou.

ROZHOVOR S BEOU HLOHOVSKOU - ČASŤ 1/3

Etikoterapeutka, ktorá pomáha ľuďom, najmä na životných križovatkách, nájsť samých seba, vnútorný pokoj, silu a zdravie. Sprevádza ženské kruhy, vedie liečivé ženské semináre a je spoluzakladateľkou a lektorkou Univerzity vedomého života. Všetky informácie môžeš nájsť aj na www.vzajomnost.sk

Foto: Thomas Eileen Yaman

V rozhovore sa NEdozvieš, ako robiť správne rozhodnutia. Ale to, ako so sebou pracovať. Ako sa vnímať.

Bea: Keď sa človek vnímavo, vedome začína pohybovať týmto svetom, tak začína rozpoznávať, uvedomovať si, že niektoré veci, vzťahy či životné okolnosti sa mu cyklicky opakujú a on to začína vnímať nevyhovujúco. Keď už pozorujeme, že sa pravidelne vraciame do nejakých schém, sme vo fáze uvedomenia. Zákonite, v tesnom závese po uvedomení, prichádza na rad ROZHODNUTIE, ktoré nesie potenciál zmeny.

Zuzka: Rozhodnutie vyzerá na prvý pohľad jednoducho, vždy si predsa vyberáme z nejakých možností.

Bea: Koľkokrát sme sa rozhodli, že pre seba urobíme niečo pozitívne? Napríklad už len tie banálne Silvestrovské predsavzatia, že prestanem fajčiť, že prestanem jesť sladké. Tu som si všimla, že sme permanentne v ilúzii, že sa rozhodujeme. Realita je taká, že nie to, čo vypovieme, ale to, čo naozaj pochopíme, aká zmena prebehne vo vnútri v nás – TO – je rozhodnutie.

Všímajme si, v akej pozícii robíme rozhodnutie. Iné rozhodnutie robíme z pozície obete a iné rozhodnutia už robí vedomý človek. Z mojich skúseností, klienti prichádzajúci na terapiu si už uvedomujú, že idú proti sebe, že zotrvávajú v pozícii obete a sú odkázaní na hodnotenie od svojho okolia, šéfa či rodiny. To si myslíme, že je normálne.

Zuzka: Aké hry rozohrávame? Prosím, skús byť konkrétna.

Bea: Ako napríklad naposledy. Mala som klientku, ktorá prežívala stres z toho, že kamoške nevie povedať niečo úprimne, pravdivo, a to len preto, lebo sa bojí odmietnutia, aby nebola zlá, pretože jej nevyhovela. Nám nestačí mať túto informáciu v hlave o tom, ako funguje autopilot, opakujúca sa schéma, nahrávka, vzorec, ktorý nás riadi. Dokonca nestačí ani to, že sa rozhodujeme. To je stále fáza lavírovania medzi rôznymi možnosťami a teda, do istej miery, môžeme byť na tom ešte horšie, pretože tlak v nás a potom i mimo nás, sa stupňuje.

„Čo Ti bráni rozhodnúť sa?"

Zuzka: Dobre. Ako von z tej ego-nahrávky, z mentálneho, emočného, myšlienkového kruhu, ktorý si síce uvedomujeme, ale ešte to úplne nedosadlo a chýba nám len krôčik. Ako to urobiť prakticky?

Bea: Keď sa v našom živote nič nemení, tak vieme, že sme sa ešte naozaj nerozhodli. Rozhodnutie to nie je len pekné vyhlásenie na mentálnej úrovni. To je rozhodnutie na všetkých úrovniach. Fyzické, emočné, mentálne i duchovné, také to ozaj hlboké rozhodnutie zvnútra. Nie je to ani v tom, že budem niečo deklarovať, mať silné reči, ale že s tým rozhodnutím robím ozajstnú zmenu. Čiže sedím na tom “drôte”, rozhodnem sa, že idem ďalej, roztvorím krídla a rozhodnutie naplním na všetkých úrovniach.

Zuzka: Čo nám bráni, skutočne sa rozhodnúť?

Bea: Určite to nie je tak, že budem doma, so založenými rukami očakávať, že niekto príde, chytí ma za ruku a odvedie ma do inej práce. Alebo mi dá tabletočku a hotovo. Alebo keď sa to či ono zmení vonku, keď už nebudem tam a budem niekde inde, tak mi bude lepšie. Keď som čímkoľvek v tomto rozhodnutí závislá od vonkajšieho diania, ešte som sa nerozhodla. To som stále ako ten holub, ktorý to síce hovorí, stále však sedí s ostatnými na tom drôte. Nechcime automatickú odpoveď. Keď vidím, že je klient zacyklený, tak položím otázku, ktorá ho prinúti zastaviť sa. A tá znie „Čo Ti bráni rozhodnúť sa?”

"Rozhodnutie nám vždy preverí naše vnímanie"

Zuzka: Ako silno nás ovplyvňujú naše podvedomé návyky, nahraté či stiahnuté „programy“ od iných?

Bea: To je individuálne, niekoho menej a niekoho naopak, veľmi silno. Najčastejšie sú to obavy, nerozhodnosť, úzkosti. Keď to klbko rozmotáme, za všetkými týmto emóciami sú vždy len strachy. A tam sa odkryjú skryté strachy ako napríklad strach zo samoty, strach zo smrti, z neúspechu, že nebudem dosť dobrá, z odmietnutia, z kritiky, že nevyhoviem, alebo ešte také typické je, čo si iní ľudia budú myslieť.

Zuzka: Dnešná doba praje množstve literatúry, sebarozvojových programov, seminárov, kurzov, takže informácií máme nazbieraných dosť. Stále je to však len úroveň zberača, ktorý nie je schopný, možno ochotný, ísť do akcie…a to je paralyzujúce. Ľudia sa jednoducho boja robiť chyby.

Bea: Život je neustála zmena. Je to vlastne neistota. Ľudia majú strach, že čo bude potom. Neustále sa klameme a hľadáme iluzórnu istotu. A tu sa opäť musíme vrátiť do prvého kroku Etikoterapie, do vnímania, kde som v tomto celom ja?

Všetky tieto strachy, sú strachy adekvátne malému dieťaťu, ktoré má v detskom veku určované hodnoty od rodičov, od nich prijíma lásku, oni mu potvrdzujú jeho hodnotu tým, že je chválené, lebo vyhovelo. Pokiaľ nevyhovelo, je trestané.

Vrátili sme sa teda späť. Kde som v tomto celom ja? Či sedím a pozerám sa na život z kúta detskej izby, alebo sa prezentujem v tomto svete ako tvorca, že si tvorím svoju energiu, myšlienky, pocity, slová, skutky. V každom ďalšom kroku sa nám to len ukáže. Rozhodnutie nám vždy preverí naše vnímanie.

Zuzka: V niektorých oblastiach nášho života, ktoré nie sú tak boľavé či citlivé, tak to vieme celkom šikovne dať aj do praktického života. Čo však s tými našimi 13 komnatami?

Bea: No odomknúť! Akonáhle sa priblížime k tomu citlivému, vnímavému ja, ego okamžite urobí všetko možné preto, aby sme staré vzorce pekne krásne opakovali. Tam sú okamžite nahodené tie háčiky, z ktorých naše ego profituje. A práve tam môžem vidieť, či som sa naozaj rozhodla. Či žijem PRAVDU, pre ktorú som sa rozhodla. Či naozaj robím zmenu, alebo si to stále len hovorím, opakujem dookola to isté, odsudzujem a posudzujem druhých. A stále sedím v kúte detskej izby a pozerám na svet. A moje vyššie JA zatiaľ čaká, kým dospeje do veľkosti svojho ducha.

POKRAČOVANIE DRUHEJ ČASTI (2/3) ROZHOVORU S BEOU HLOHOVSKOU – V TÉME ROZHODNUTIA – TI PRINESIEME ČOSKORO. AK ŤA ZAUJALA ŽIVOTNÁ MÚDROSŤ BEI, JEJ PRAX I POHĽAD NA SVET, TAK TENTO VÍKEND ORGANIZUJE 2.2.-4.2.2024 VO VYHNIACH “ZÁŽITKOVÝ VÍKEND – SILA”. SRDEČNE SI VÍTANÁ.

Rozhovorom sprevádzala:

Zuzka Klemanka – spolutvorkyňa Aurey, lektorka Relational mindfulness training, vyštudovaná právnička. Počas strednej i vysokej školy pôsobila ako moderátorka v rádiu. Po vyštudovaní práva na UK v Bratislave sa rozhodla venovať Trestnému právu ako vyšetrovateľka. Vždy ju zaujímala psychológia, psychosomatika a neuroveda, vďaka ktorým sa rozhodla zmeniť svoj pracovný smer. Momentálne sa venuje etikoterapii a mindfulness. Spolu s Beou Hlohovskou vedie online etikoterapeutické kruhy, meditácie a kurzy všímavosti.

Daniela Matušková: titulná foto