Written by Každý z nás sa nejedenkrát stretol s nevyžiadanou kritikou, hejtom či ostrými výmenami názorov, ktoré nezanechali v našom časopriestore iba slová, ale aj ťažké pocity – smútku, zranenia, hnevu, zrady alebo poníženia. Či už išlo o náročnú situáciu v práci, stret v podnikaní, nepríjemný komentár na sociálnych sieťach alebo nečakanú kritiku od našich blízkych, tieto momenty môžu byť pre nás veľkou výzvou a rovnako tiež príležitosťou pre sebaspoznanie i osobnostný rast. A tak sa nám prirodzene objavuje otázka, ako sa postaviť k takýmto situáciám, aby sme nestratili seba a zároveň boli tvorcami a nie obeťami?
Prichádza – našťastie – už ten čas, kedy ideme v živote do hlbších ponorov. Čoraz viac vnímame jemnejšie energetické vibrácie v komunikácii, vo vzťahoch, výchove detí, podnikaní, tvorbe či v akejkoľvek forme bytia. A to je dôležitý miľník na zmenu a transformáciu seba samého.
Neprenosná skúsenosť a vlastný percepčný bod
Každého život je postavený na jedinečnosti – na základoch prežitého príbehu, našich hodnôt, postojov, vnútorných dohôd a vlastných presvedčení. Každý sa nachádzame vo svojej jedinečnej životnej “kinosále”, kde sa nám premietajú jedinečné scenáre plné nových možností, výziev i mnoho príležitostí na pády či rast. Z týchto jednotlivých “kinosál” nahliadame na seba samého a na svet okolo nás z istého “percepčného bodu”. Aká “kinosála” a aký percepčný bod, taká interpretácia, zažívanie vlastnej reality a taká reakcia na hejt či kritiku.
Každý sedíme vo vlastnej kinosále s vlastným “filmom i dejom” s vlastným sedením, odkiaľ máme výhľad s jedinečným percepčným bodom. Inak povedané s vlastným uhľom pohľadu na život, jeho situácie, na “plátno”.
Ako som to mala, mám Ja
Žijem 44 rokov, podnikám od roku 2013 a vždy som si išla takou tou svojskou cestou, kde som moc nesplývala s davom a priemernosťou. A k tomu všetkému mám 4 deti 😀 Všetky tieto čísla tak nejako priamo úmerne poukazujú na nespočetné momenty v mojom živote, kedy som čelila rôznorodým konfrontáciám, kritike, posudzovaniu, psychickému vydieraniu, súdeniu. Čím hlbšie som bola ponorená do obeti a strachu, tým bol stret vonkajšieho sveta pre mňa zraniteľnejší, bolestivejší a paralyzujúcejší.
V podnikaní to bolo v tomto smere veľmi zaujímavé. Čím väčšie projekty a výzvy som mala, tým boli konfrontácie silnejšie, väčšie, výraznejšie a častejšie. Hádzalo ma to zo strany na stranu, viac a viac. Až do momentu, pokým som nepochopila, že to, čo sa mi deje, súvisí priamo so mnou. Že je nejaký zákonitý súvis môjho vnútra s tým, čo sa deje tam von.
Svoje prežívanie môžeme kultivovať
Najviac nás takto otestujú práve naši najbližší. Často sú to rodičia, partneri, kolegovia, ktorí môžu cez zraňujúcu kritiku a konfrontáciu naozaj veľmi ublížiť. A vo výsledku je jedno či ide o vedomý alebo podvedomý úmysel. Sú to proste skvelí a dôležití učitelia našich životov.
Ale je cesta a spôsob, ako z toho von. Ako zmeniť seba a spôsob svojho prežívania? Ako teda tvoriť svoj život viac a viac z pozície tvorcu? Ako nepodliehať panike, kritike a ostrým slovám, ktoré boli vyslané smerom k nám?
- Prvá reakcia: Dýchanie namiesto reakčného konania
Keď sa cítime zasiahnutí, je prirodzené reagovať impulzívne – obranou, útokom alebo stiahnutím sa. Je to reakcia vychádzajúca z najstaršej časti nášho mozgu – plazieho mozgu. Ten je zodpovedný za naše základné inštinktívne funkcie, ako sú prežitie, boj alebo útek.
A preto, keď nechceme reagovať a konať z pozície tejto paralýzy a impulzívneho prežívania, môžeme urobiť kontrolu svojho dýchania, srdečného tepu a iných automatických procesov.
V stave, keď nás náš plazí mozog povzbudzuje urobiť tento impulzívny krok vpred vo forme obrany, útoku, potrebujeme práve v tejto chvíli urobiť najdôležitejší krok – nekráčať, nekonať, iba stáť.
Povedzme si, že je v poriadku nereagovať hneď. Nádych, výdych a čas na spracovanie pocitov nám umožnia reagovať z miesta pokoja, nie z miesta chaosu a bolesti.
2. Pohľad dovnútra: Rozpoznanie vlastných procesov
Každá kritika, ktorá nás zabolí, môže odhaliť naše vnútorné zranenia. Je to šanca uvidieť, kde sú naše slabé miesta a začať ich liečiť. Pretože platí, že náhody neexistujú a ak sa k nám do života dostáva nejaká takáto situácia vo forme ostrej kritiky, zraňujúcich slov, určite nás to má niečo naučiť, niečo zvedomiť, niečo ukázať, “odhrnúť” nejakú vrstvu našich bolestivých miest.
A tak sa v tejto situácii opýtajme samých seba:
- Čo vo mne táto situácia vyvoláva?
- Kde som si ešte nezacelila vlastné rany?
- Reagujem na slová tejto osoby alebo na vlastnú bolesť?
- Kedy sa správam ja podobne? Reagujem aj ja podobne v iných situáciách?
Práve tento proces sebareflexie nám pomôže stať sa silnejšími a slobodnejšími k prežívaní i konaní. A uvidieť pravdu o sebe samom.
3. Reakcia z nášho stredu, nie z miesta obete
Reagovať z “poľa obete” znamená konať z hnevu, strachu či zranenia. A to zaisto poznáme všetci. Už tisíc krát sme takto konali, že na vibráciu zranenia / útoku sme reagovali vibráciou zranenia / útoku / paralýzy. Je to ten pomyselný začarovaný kruh, kedy je nám ublížené a kedy my sami ďalej ubližujeme. Sebe samým alebo v tom kruhu iným. Keď však odpovieme na akciu z “poľa tvorcu”, komunikujeme z miesta pokoja, dôstojnosti a sily.
Nie vždy je to jednoduché, ale ak sa nachádzame už v istej životnej “kinosále”, ak naším zámerom je žiť udržateľne, zvedomene, a ak dokážeme urobiť tieto konkrétne kroky, zintegrovať ich do nášho prežívania, máme veľkú šancu osobnostne rásť. Rást do sily i láskyplnosti.
Ako to vyzerá v praxi?
- Dajme si čas. Ak nie je potrebné reagovať okamžite, počkajme, kým naše emócie vychladnú.
- Uvedomme si hodnotu vlastných hraníc. Slová a činy druhej osoby nás nedefinujú. Nastavenie jasných, ale slušných hraníc je prejavom sebalásky.
- Zamerajme sa na konštruktívnosť. Namiesto osobných útokov odpovedajme fakticky a s rešpektom.
- Vnímajme celú situáciu aj cez svoju intuíciu. Lebo prostredníctvom intuície sa vám môžu ukázať ešte ďalšie vhľady, pocity, ďalšie poznania, ktoré môžu byť v situácii kľúčové. Intuícia má obrovskú silu.
Príklad: Namiesto “Ako si môžeš niečo také dovoliť povedať?” môžeme povedať: “Rozumiem, že máš iný názor. Ja to však vidím inak a prosím o rešpektovanie môjho pohľadu.”
Alebo:
Namiesto: “Ty tomu vôbec nechápeš, vôbec netušíš, ako organizujem festival ja”, môžeme povedať: “Chápem, že Ty to robíš svojím spôsobom, ale ja mám iný pohľad a iný spôsob sebarealizáie a tvorby. A je to v poriadku.”
4. Ako zvládať hejt? Hranice sú základ
Silnou formou verbálnej agresie je “hejt”, ktorý je zvlášť toxická forma nekonštruktívnej kritiky. Aj s touto formou máme isto mnohí z nás kopec skúseností, najmä čo sa týka sociálnych sietí a nepriamej komunikácie, kde sú ľudia oveľa viac otvorení takémuto nenávistnému prejavu.
Tu je dôležité mať jasno:
- Nie všetko si zaslúži našu pozornosť. Ignorovanie hejtu je často najlepšou reakciou.
- Ak odpovedáme, robme to vecne. Vyhnime sa emocionálnym reakciám, obhajovaniu seba samého a držme sa objektívnych faktov.
- Blokujte, ak je to potrebné. Sebaúcta znamená vedieť, kedy zavrieť dvere pred toxickým správaním. Kedy už dozreje čas na prerušenie kontaktu, komunikácie, vzájomného vzťahu. Lebo chránime seba a svoju energiu, ktorá je vzácna a vyčerpateľná.
5. Umenie dávať spätnú väzbu. Rešpekt je základ
Tak, ako sa dôležité, učiť sa prijímať kritiku, musíme sa naučiť, aj ju dávať. Lebo čo vyšleme od nás smerom von, to sa nám vždy vráti späť – dnu. A preto správne podaná spätná väzba má obrovskú silu budovať, nie ničiť. Ako sa to v praxi dá, a ako na to?
- Začnime pozitívne. Poukážme na to, čo sa podarilo, ešte predtým, ako spomenieme, čo treba zlepšiť.
- Hovorme konkrétne. Namiesto “Nikdy to nerobíš dobre” povedzme “Myslím, že tu by mohlo pomôcť, keby sme skúsili iný prístup.”
- Komunikujte s rešpektom a empatiou. Vcíťme sa do pozície druhej osoby a snažme sa chápať aj jej pohľad.
- Zamerajte sa na riešenia. Skutočná spätná väzba nie je len o kritike, ale aj o návrhoch, ako veci zlepšiť.
6. Staňme sa tvorcami svojho života
Nekonštruktívna kritika a hejt sú stále realitou sveta okolo nás – a niekedy aj v nás. No nemusia definovať naše vnútro a vstupovať do hlbších vrstiev nášho prežívania.
Keď sa naučíme reagovať zo svojho stredu, stávame sa silnejšími, múdrejšími a pokojnejšími. Zároveň môžeme byť inšpiráciou a živým príkladom, ako môžeme aktívne vytvárať svet založený na rešpekte, empatii a vzájomnom porozumení. Ako môžeme “prekódovať” prichádzajúcu vibráciu zranenia na vibráciu poznania. Na esencie rastu.
Pretože byť ženou znamená byť silnou, ale aj citlivou, reagovať s láskou, no zároveň stáť pevne vo svojej pravde. A keď zvládneme túto rovnováhu, meníme nielen seba, ale aj svet okolo nás.
Už sme pripravení, tvoriť život a jeho situácie z pozície TVORCU. Vstúpiť do svojej sily a láskyplne reagovať na svet. Žiť podľa seba a žiť hlavne seba.
A postupne odhadzovať všetky tie masky, ktorými sme sa tak dlho chránili. Tak dlho schovávali.
Už je čas…
- Tvorkyňa blogu
- Zakladateľka Aurey
- Poradkyňa v podnikaní
- Mentorka v podnikaní
ČO JE AUREA - PLATFORMA ŽIEN
Tvoríme jedinečné spojenie žien, kde sa ženy vzájomne spájajú, podporujú, pomáhajú si, zdieľajú a vzdelávajú sa.
Written by